11.apríla otvárame v priestoroch Nadácie SLOVAK PRESS PHOTO výstavu medzinárodne uznávaného ukrajinského fotografa Alexandra Chekmeneva. Fotografie pochádzajú z jeho projektu Donbass (1994 – 2011), kde je konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom realitou už od roku 2014. Celá výstava je predajná a potrvá do 11.mája 2022. Výťažok z predaja fotografií je určený na podporu autora, jeho rodiny a priateľov na Ukrajine a z Ukrajiny. Autor sa nachádza v Kyjeve.
Pracujete ako fotožurnalista dlhé roky. V prevažnej miere zaznamenávate spoločnosť na východe Ukrajiny, odkiaľ pochádzate. Ako vnímate túto situáciu?
Osobne to vnímam ako predohru tretej svetovej vojny, ktorej sa dá vyhnúť spoločnými silami civilizovaného sveta.
Kde sa nachádzate práve teraz?
Momentálne som v Kyjeve. Bolo pre mňa dôležité zabezpečiť evakuáciu žien a detí.
Kedy a ako sa útok začal? / Kedy a ako ste sa dostali do tejto konfliktnej zóny?
Keď sa začal útok na Kyjev, spal som. Ráno som sa dočítal v novinách, čo sa deje a bol som šokovaný.
Pravdou je, že tento konflikt trvá od roku 2014. Dokumentovali ste prostredníctvom fotografie začiatok vojny na Donbase, boli ste súčasťou Euromajdanu v Kyjeve. Vaše fotografie zaznamenávali bitky s poriadkovou políciou, hrdinstvo revolucionárov, ľudí v nemocniciach, ľudí po vojne.. V čom sa to celé líšilo od toho, čo sa deje teraz?
To nie je konflikt. My sme vo vojne už osem rokov. Spočiatku snahy zmeniť štruktúru riadenia krajiny na Majdane boli neozbrojené, ale už v lete v roku 2014 sa ozbrojili. Nepokoje pokračovali na Donbase. Ukrajinská armáda nabrala na sile. V priebehu tých ôsmych rokov sa situácia miestami opäť upokojila, ale od jesene 2021 v Luhanskej aj Doneckej oblasti prebiehajú delostrelecké „duely“ každý deň.
Fotografie z projektu „Euromajdan“ (zdroj: www.alexanderchekmenev.com)
Ako vnímate svoju úlohu ako fotograf pri takýchto udalostiach? Čo sa snažíte pri týchto konfliktoch zachytiť?
Mám potrebu zaznamenávať historické momenty našej krajiny. Beriem to ako svoje poslanie a dokážem to prostredníctvom fotografie. Vnímam ju ako svetlo, a svetlo dokáže poraziť aj tmu. Hrdinami mojich fotografií a všetkých tých momentov / udalostí sú obyčajní Ukrajinci.
Fotografie z projektu „Bojovníci“ (zdroj: www.alexanderchekmenev.com)
Je to smutné, ale pravdou je, že bežný našinec vie o svojom najväčšom susedovi pomerne málo. Sú to útržkovité informácie o súčasnej napätej situácii v Kyjeve a priľahlých „horúcich“ regiónoch, mnohí si naďalej zamieňajú Ukrajinu s Ruskom. Aká je Ukrajina?
Históriu našej krajiny fotím od roku 1991 – čiže od prvého roku našej nezávislosti. O tom, aká je Ukrajina, sa snažím vysvetliť vo svojich fotografiách.
Alexander Chekmenev sa vo svojej voľnej tvorbe venuje predovšetkým sociálnemu dokumentu a v prevažnej miere zaznamenáva spoločnosť na východe Ukrajiny, odkiaľ aj pochádza. Jeho fotografie plnia funkciu sociálnej kritiky. „V Sovietskom zväze existovalo pravidlo, že skutočné životné podmienky by mali byť skryté, akoby to bolo niečo hanebné,“ hovorí. „To, čo sa ukázalo na verejnosti, boli vymyslené tváre úradníkov a celebrít alebo usmievajúce sa masy na prehliadke. To však nebola realita toho, kde sme žili.“ V sovietskej dogme bola myšlienka obety prvoradá. Utrpenie, ktoré spôsobila, bolo tabu. Sovietski občania boli požiadaní, aby verili, že nakoniec svitne komunistická utópia. Možno za päť rokov. Možno za päťdesiat, a zmierni všetky ťažkosti. Ale dovtedy mali vytrvať. „Rovní v chudobe“, hovorilo sa s oficiálnym dôrazom na skutočnosť, že si boli rovní, a nie na skutočnosť, že sú chudobní. „Necháte štát vysať z vás všetok život a potom vás nechá na konci s absolútnym minimom, nejakým chlebom, mliekom, nejakými tabletkami na bolesť. To je tvoja posledná odmena.“ Chekmenev, ktorý celý život sledoval, ako jeho otec chodí každý deň do práce do tej istej továrne – do továrne na muníciu Lenin v Luhansku, chcel iný život.
Autorove projekty nájdete na webstránke: www.alexanderchekmenev.com