ALEXANDER CHEKMENEV JE UKRAJINSKÝ FOTOGRAF, KTORÝ SA V POSLEDNÝCH
ROKOCH DOSTAL DO POVEDOMIA VEREJNOSTI DOMA AJ V ZAHRANIČÍ. ZVÍŤAZIL
V EURÓPSKEJ SÚŤAŽI DOKUMENTÁRNEJ FOTOGRAFIE VEVEY VO ŠVAJČIARSKU
SO SÉRIOU UKRAJINSKÝ PAS. V ROKU 2013 SA JEHO KNIHA DONBASS (DONBAS)
STALA VYBRANÝM TITULOM NEMECKEJ KNIŽNEJ CENY GERMAN PHOTO BOOKS
AWARD. A BOL VYHLÁSENÝ UKRAJINSKÝM FOTOGRAFOM ZA ROK 2013. VYSTAVOVAL
V RÔZNYCH GALÉRIÁCH V EURÓPE A NEDÁVNO PREJAVILI O JEHO TVORBU
ZÁUJEM AJ GALÉRIE V SEVERNEJ AMERIKE.
CHEKMENEV PRACUJE AKO FOTOŽURNALISTA PRE DENNÍK VSEUKRAJINSKIJE VEDOMOSTI.
VO SVOJEJ VOĽNEJ TVORBE SA VENUJE SOCIÁLNEMU DOKUMENTU
A V PREVAŽNEJ MIERE ZAZNAMENÁVA SPOLOČNOSŤ NA VÝCHODE UKRAJINY,
ODKIAĽ POCHÁDZA. V CENTRE JEHO POZORNOSTI JE ČLOVEK VO SVOJOM PRIRODZENOM
PROSTREDÍ, ČASTO NA ULICI. NA JEHO FOTOGRAFIÁCH JE CITEĽNÁ INŠPIRÁCIA
KLASICKOU ESTETIKOU DOKUMENTÁRNEJ FOTOGRAFIE, AKÚ NÁJDEME
U ROBERTA FRANKA, ROBERTA DOISNEAUA ALEBO AUGUSTA SANDERA. ZAUJÍMAJÚ
HO OSOBITÉ TYPY, ČASTO AŽ KOMICKÉ VO SVOJOM VÝRAZE ČI SITUÁCII, V KTOREJ
SA NACHÁDZAJÚ. INOKEDY NAOPAK VZBUDZUJÚ REŠPEKT. V DUCHU HUMÁNNEHO
ODKAZU VEĽKÝCH FOTOŽURNALISTOV HISTÓRIE ICH VŠAK ZOBRAZUJE
S DÔSTOJNOSŤOU, KTORÁ IM PRINÁLEŽÍ. POPRI LÁSKAVÝCH MOMENTKÁCH A PORTRÉTOCH
(VEĽKÁ NOC 1994-2013, BLŠÍ TRH 2003-2013, ĽUDIA ULÍC 1994-1999, ĽUDIA
1993-2014 A INÉ), KTORÉ MAJÚ ZAZNAMENAŤ RÁZ A ATMOSFÉRU MIESTA PRE
BUDÚCNOSŤ, PLNIA JEHO FOTOGRAFIE AJ FUNKCIU SOCIÁLNEJ KRITIKY (VOJNA
V DONBASE 2014, WAR-TORN (VOJNOVÉ STRATY) 2014), PRÍPADE SPRAVODAJSTVA
(EUROMAJDAN 2014). OSOBITNE VYSTUPUJE PROJEKT PAS (1994-1995), KTORÝ JE
VEDĽAJŠÍM PRODUKTOM PRÁCE NA OBJEDNÁVKU. PO ROZPADE SOVIETSKEHO
ZVÄZU A VZNIKU SAMOSTATNEJ UKRAJINY DOSTALI VŠETCI OBČANIA NOVÝ DOKUMENT
TOTOŽNOSTI – PAS. K NEVLÁDNYM ALEBO NEMOBILNÝM ĽUĎOM POSLALI
FOTOGRAFA. TEN IM ZA HLAVOU NATIAHOL PLÁTNO A ODFOTOGRAFOVAL ICH
NA ŠTANDARDNÚ PASOVÚ FOTOGRAFIU. CELÁ SITUÁCIA BOLA TAKÁ ABSURDNÁ
– SAMI PORTRÉTOVANÍ NECHÁPALI, NAČO IM JE PAS, KEĎ UŽ EVIDENTNE NIKDY
NEOPUSTIA SVOJ DOM -, ŽE SA PRIAM PONÚKALO ZACHYTIŤ SCÉNU FOTOGRAFOVANIA.
VÝJAV HOVORÍ SÁM ZA SEBA.
PROJEKT DONBAS , KTORÝ SA ASI NAJVIAC DOSTAL DO MEDZINÁRODNÉHO POVEDOMIA
VĎAKA KNIŽNÉMU VYDANIU, PATRÍ K TYPOM DLHODOBÉHO SYSTEMATICKÉHO
ZAZNAMENÁVANIA S CIEĽOM ČO NAJKOMPLEXNEJŠEJ VÝPOVEDE.
CHEKMENEV VOLÍ ČIERNO-BIELU ALEBO FAREBNÚ FOTOGRAFIU PODĽA TOHO, ČO
SI VYŽADUJE KONKRÉTNY PROJEKT. V BANSKOM PROSTREDÍ, KTORÉ DNES ZAŽÍ-
VA ÚPADOK, NESIE SKROMNÁ FAREBNÁ ŠKÁLA OD BIELEJ PO ČIERNU AJ VÝZNAMOVÚ
FUNKCIU. DOTVÁRA OBRAZ ŤAŽKÝCH ŽIVOTNÝCH PODMIENOK. NAPRIEK
TOMU SÚBOR NEVYZNIEVA MELANCHOLICKY ALEBO DEPRESÍVNE. ÚPRIMNOSŤ
CHEKMENEVOVEJ VÝPOVEDE SPOČÍVA V DOKONALEJ ZNALOSTI PROSTREDIA
A V SCHOPNOSTI ODOVZDAŤ JU DIVÁKOVI. JE V NEJ OBSIAHNUTÉ CELÉ SPEKTRUM
TOHTO ALTERNATÍVNEHO AŽ BIZARNÉHO ŽIVOTA S VLASTNÝMI PRAVIDLAMI,
KDE UHLIE JE HLAVNÉ PLATIDLO A ŤAŽKÁ PRÁCA ZNOVU NADOBUDLA SVOJU
VÁŽNOSŤ. ĽUDIA NA JEHO FOTOGRAFIÁCH ŽIJÚ SVOJ KAŽDODENNÝ ŽIVOT SO
VŠETKÝM, ČO PRINÁŠA. PRACUJÚ, ODDYCHUJÚ, JEDIA, UMÝVAJÚ SA, ZABÁVAJÚ
SA. ATMOSFÉRA VÝJAVOV PRECHÁDZA OD DOISNEAUOVSKEJ MEDITATÍVNOSTI AŽ
PO BUJAROSŤ WEEGEEHO. CELÝ SÚBOR MÁ VÝRAZNÝ POETICKÝ NÁDYCH VĎAKA
MALEBNOSTI OBRAZOVÉHO VÝREZU A STAROSTLIVÝM KOMPOZÍCIÁM. ČLOVEK
S TÚŽBOU PREŽIŤ DOKÁŽE ROVNAKO DRIEŤ, AKO SA TEŠIŤ ZO ŽIVOTA.
Michaela Koleková ©