Porota 2024

Maral Deghati je medzinárodná fotoeditorka. Vytváranie fotografických a multimediálnych príbehov v spolupráci s fotoreportérmi z celého sveta o problémoch týkajúcich sa rozvojových a konfliktom postihnutých kontextov v Ázii, Afrike a Európe. So zázemím v oblasti fotožurnalistiky, dejín umenia a psychológie v multikultúrnom prostredí sa jej záujmy sústreďujú na skúmanie ľudskej skúsenosti a jej rôznych perspektív prostredníctvom fotografie a multidisciplinárneho konania.
Okrem úlohy fotoeditorky pre rôzne medzinárodné agentúry je neoddeliteľnou súčasťou jej práce s fotografiou obhajovanie vizuálnej gramotnosti, kurátorstvo výstav a vzdelávacích projektov.
V roku 2014 bola zakladajúcou šéfredaktorkou magazínu Me-Mo, interaktívneho magazínu o dokumentárnej fotografii pre nové médiá. Maral Deghati bola tvorkyňou programu festivalu WARM v Sarajeve (2014 – 2018) a kurátorkou výstavy v koprodukcii Bayeux Award pre vojnových korešpondentov „Afganistan, nekonečná vojna“ (2019), ako aj manažérkou vzdelávania vo World Press Photo a editorka pre sekciu News v Getty Images.

Bülent Kılıç je novinár a fotožurnalista, ktorý sa narodil v roku 1980. Vyštudoval odbor žurnalistiky na fakulte komunikácie na Ege University. V tejto oblasti pracuje už viac ako 20 rokov. Na začiatku svojej kariéry pracoval pre noviny Evrensel a BirGün, neskôr sa rozhodol, že fotografia je pre neho spôsobom, ako sa najlepšie vyjadriť. Svoju kariéru vo fotožurnalistike začínal na prelome prechodu z fotografického filmu na digitál. V Kılıçovej fotografii sú emócie najvýraznejším prvkom. Podľa jeho slov totiž nemôže robiť fotografiu dokonalou nič iné ako úprimná emócia zvýraznená správnou a premyslenou kompozíciou. Kılıç je fotograf, ktorý sa usiluje o dokonalosť svojich fotografií, ale nikdy si ju nekladie za cieľ. Dôležitá je cesta, na ktorú sa vydáme, a vďaka ktorej dozrievame. Inšpiráciou mu bol Metin Göktepe, novinár, ktorý za svoju prácu položil život. Šestnásť rokov strávil v agentúre Agence France Presse, do ktorej nastúpil ihneď po škole, od mája 2024 však pokračuje vo svojej kariére ako fotožurnalista na voľnej nohe. Kılıç bol svedkom mnohých kríz a zmien najmä v posledných dvanástich rokoch svojej kariéry. Od začiatku pokrýval vojnu v Sýrii, následne pôsobil v Mosule, na Ukrajine, v Afganistane a mnohých podobných regiónoch. Je držiteľom mnohých prestížnych novinárskych a fotografických ocenení, dvakrát bol ocenený v súťaži World Press Photo a dvakrát bol na zozname kandidátov na Pulitzerovu cenu. Kılıç, ktorý získal mnoho podobných ocenení, momentálne žije v Istanbule a aj naďalej vyjadruje svoje pocity a myšlienky prostredníctvom fotografie.

Magdalena Herrera - umelecká riaditeľka a fotoeditorka. Narodila sa v Havane v rodine umelcov, avšak už ako dieťa Kubu opustila a usadila sa v Paríži, kde študovala výtvarné umenie a dejiny umenia na Sorbonne. Neskôr začala svoju kariéru grafickej dizajnérky a umeleckej riaditeľky. Pracovala v oblasti kníh, tlače a časopisov, desať rokov pôsobila ako umelecká riaditeľka a vedúca fotografického oddelenia v National Geographic France a potom nastúpila do Geo France ako riaditeľka fotografie.

Paralelne so svojou novinárskou prácou vedie Magdalena Herrera workshopy a semináre po celom svete, ktoré organizuje World Press Photo Foundation, vrátane Joop Swart Masterclass a Fokal pod záštitou Sorosovej nadácie na Haiti. Vyučovala fotožurnalistiku na Ecole Supérieure de Sciences Po v Paríži.

Pravidelne je pozývaná ako členka poroty do medzinárodných fotografických súťaží a v roku 2018 predsedala súťaži World Press Photo.

Prof. Mgr. Jindřich Štreit Dr.h.c. je český fotograf, vysokoškolský pedagóg, kurátor a organizátor kultúrneho života. Vo svojej tvorbe sa zameriava na dokumentovanie života na dedine a obyvateľov českých dedín. Realizoval vyše 1 500 autorských výstav, je autorom viac než 56 publikácií, jeho diela sú zastúpené v najvýznamnejších zbierkach a bolo o ňom nakrútených niekoľko filmov. V súčasnosti pôsobí ako pedagóg na Inštitúte tvorivej fotografie v Opave.

Doc. Mgr. art. Jana Hojstričová, ArtD. je fotografka a pedagogička na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde vedie „Ateliér fotografia, realita, konštrukcia“. Vo svojej fotografickej tvorbe sa venuje témam postavenia ženy, súčasnej rodiny a spoločnosti a aktuálne aj problematike muzeálnej kultúry. Okrem voľnej fotografickej tvorby sa špecializuje aj na fotografovanie skla, keramiky a dizajnu. Venuje sa aj výskumu fotografie a fotografickým technológiám 19.storočia. V posledných rokoch spolupracuje so sklárskym výtvarníkom Palom Machom. Pripravila celú radu výstav pre domáce a zahraničné publikum. Žije a pracuje v Bratislave.

Maral Deghati je medzinárodná fotoeditorka. Vytváranie fotografických a multimediálnych príbehov v spolupráci s fotoreportérmi z celého sveta o problémoch týkajúcich sa rozvojových a konfliktom postihnutých kontextov v Ázii, Afrike a Európe. So zázemím v oblasti fotožurnalistiky, dejín umenia a psychológie v multikultúrnom prostredí sa jej záujmy sústreďujú na skúmanie ľudskej skúsenosti a jej rôznych perspektív prostredníctvom fotografie a multidisciplinárneho konania.
Okrem úlohy fotoeditorky pre rôzne medzinárodné agentúry je neoddeliteľnou súčasťou jej práce s fotografiou obhajovanie vizuálnej gramotnosti, kurátorstvo výstav a vzdelávacích projektov.
V roku 2014 bola zakladajúcou šéfredaktorkou magazínu Me-Mo, interaktívneho magazínu o dokumentárnej fotografii pre nové médiá. Maral Deghati bola tvorkyňou programu festivalu WARM v Sarajeve (2014 – 2018) a kurátorkou výstavy v koprodukcii Bayeux Award pre vojnových korešpondentov „Afganistan, nekonečná vojna“ (2019), ako aj manažérkou vzdelávania vo World Press Photo a editorka pre sekciu News v Getty Images.

Filmár, vizuálny umelec a fotograf Tomáš Rafa (1979) študoval na Akadémii umení v Banskej Bystrici a na Akadémii výtvarných umení vo Varšave. Od roku 2009 dokumentuje rastúci nacionalizmus a ultrapravicové skupiny v priestore Vyšehradskej štvorky. Tvorba Tomáša Rafu je známa nielen v regióne strednej a východnej Európy, ale aj napr. vo Švédsku a v USA. Na Slovensku získal v roku 2011 cenu Oskára Čepana, odvtedy má za sebou rad sólových a skupinových výstav v mnohých krajinách. V roku 2017 prezentoval svoju tvorbu v prestížnom Múzeu moderného umenia (MoMA PS1) v New Yorku. Vo svojich dielach sa zameriava na najaktuálnejšie dianie a venuje sa sociálnym a politickým otázkam, jeho tvorba súvisí s príklonom súčasného umenia k etickým problémom.

Ivo Miko, Kameraman. Pochádza zo Sabinova. Absolvoval Filmovú a televíznu fakultu VŠMU v Bratislave odbor kamera a fotografia. V roku 2013 ukončil na VŠMU v tomto odbore aj doktorandské štúdium.

Tvorba
Už počas štúdia spolupracoval s Romanom Fábianom na filmoch Cudzinec (2008) a Veľké pranie (2007). Absolvenský film Lukáša Hanulaka Otec (2009) získal cenu za kameru na festivale Áčko a film tiež vyhral hlavnú cenu za najlepší film na 39th Film Festival Sehsuchte in Potsdam v Nemecku. Film Romana Fábiana Ja som baník, kto je viac (2012) získal viacero ocenení na festivale Áčko. Tento film bol ocenený aj na podujatí Kamera 2013 v sekcii študentských filmov.
S Petrom Begányim spolupracoval na projektoch Ja som bulvár (2008), Osemašesťdesiatnik (2009) a na celovečernom dokumente Erotic Nation (2009).
S Mirom Remom spolupracoval na celovečernom dokumentárnom filme Comeback (2014), Pohoda (2011), Cooltúra (2016) a Vrbovský veter (2014). Film Jara Vojteka Tretí koniec palice (2023) vyhral na Jihlavskom medzinárodnom festivale dokumentárneho filmu cenu za najlepší film v kategórii Visegrad region. Taktiež tento film zíslak čestne uznanie za kameru na SEE festival v Los Angales.
Počas štúdia a aj po škole pracoval na viacerých televíznych projektoch - Prvé oddelenie (2009), Aféry (2010), Najväčšie kriminálne prípady, Najväčšie tragédie, ŠTB: prísne tajné! (2022), či Kolonáda.
Road movie Stanko (2016) Rasťa Boroša je jeho hraným celovečerným debutom. V súčasnosti sa živí ako kameraman na voľnej nohe. V hranej tvorbe pokračuje naďalej, v spolupráci s režisérom a scenáristom Jurajom Šláukom vytvorili film Punk je hned (2019) a s režisérom Lacom Kabošom natočili celovečerný dokumentárny film Kapela (2018).
Nevyhýba sa ani režisérkam. Viackrát spolupracoval a aj v súčasnosti spolupracuje s Vladislavou Plančikovou - Tota monarchia (2022), Annou Gruskovou, Bibianou Beňovo, či Barborou Berezňákovou - Skutok sa stal (2019). S Jankou Durajovou a Lenkou Kušnierikovou natočil film Pozor, padá SNG! (2023).