Víťazné fotografie desiateho ročníka Slovak Press Photo si budú môcť Bratislavčania pozrieť priamo v uliciach mesta
Za päť dní dokázal tím riaditeľky Jany Garvoldtovej zorganizovať príchod náhradného porotcu z Nigérie, nainštalovať fotografie holandského fotografa Kadira van Lohuizena do verejného priestoru v centre Bratislavy a tiež pripraviť diskusiu ministra Jána Budaja, starostky Zuzany Aufrichtovej a držiteľa dvoch cien World Press Photo. Napriek významným projektom sa však Nadácia Slovak Press Photo bez finančných príspevkov darcov nezaobíde.
Aké projekty nadácia pripravuje? Ako hodnotí 10. ročník súťaže novinárskej fotografie či víťaznú snímku hlavnej ceny Grand Prix Jana Garvoldtová, riaditeľka súťaže? Odpovede na otázky prináša tento rozhovor.
Druhý augustový víkend rozhodovala medzinárodná porota o víťazoch 10. ročníka novinárskej súťaže Slovak Press Photo. Boli ste pri tom. Náročný víkend?
Áno, veľmi. Stretli sa porotcovia, ktorí sa nikdy predtým nevideli, takže vybrať víťazné fotografie nebolo jednoduché. Samozrejme, vždy je to náročné aj preto, lebo každý fotograf má iné videnie, a tak je hodnotenie snímok vždy subjektívne. Na druhej strane sa ale stretla porota, ktorá si vážila názory jeden druhého. Pre mňa bol tento jubilejný 10. ročník Slovak Press Photo veľmi poučný.
Minulý rok ste sa vyjadrili: „Budeme sa tešiť na ďalší ročník, lebo veríme, že keď sme prekonali tento najťažší rok, budúci bude lepší.“ Bol tento rok naozaj lepší?
Pokiaľ ide o prihlásené fotografie – áno. Naša krajina bola takmer polroka zatvorená, no aj napriek tomu bol počet súťažných snímok naozaj potešiteľný. Hlási sa čoraz viac mladých fotografov – a to zo všetkých krajín Vyšehradskej štvorky! V tomto zmysle bol rok 2021 lepší. Rovnako aj čo sa týka finančných dotácií. Rok 2020 bol ťažký, pretože nám Fond na podporu umenia neprispel žiadnou dotáciou. A neprispeli ani iné organizácie, ktoré majú podporovať kultúru v našej krajine. V tomto roku sme od Fondu na podporu umenia dotáciu dostali, ale stále je to oveľa menej, než sme žiadali – sotva jednu tretinu z toho. No my sa nevzdávame a dúfame, že raz dostaneme adekvátnu podporu, ktorú si tento projekt zaslúži. Museli sme teda hľadať peniaze aj z iných zdrojov. Ak by sme si mali vystačiť len z finančného príspevku od Fondu na podporu umenia, samozrejme, že to nepostačí. Našťastie nás podporil generálny partner, Fond architekta Weinwurma, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Nadácia mesta Bratislavy a mestská časť Staré Mesto. Sme si ale vedomí, aká je v našej krajine pandemická situácia a preto od júna tohto roku inštalujeme výstavy v exteriéri, kde si ich bude môcť pozrieť široká verejnosť a zadarmo.
Víťazom ceny Grand Prix sa stal Daniel Stehlík, študent zo Žiliny a jeho fotografia zo série Spoločná zodpovednosť. Naznačovali predchádzajúce ročníky, že cenu Grand Prix môže vyhrať študent? Minulý rok ju získal fotograf Denníka N Tomáš Benedikovič, rok predtým zvíťazila zase snímka fotografa Denníka SME Jozefa Jakubča…
Všetko je v rukách nezávislej poroty, tá hodnotí obsah a formu fotografie. V tomto roku vyhral cenu Grand Prix študent. Šikovný študent. Koniec koncov, fotografie sa hodnotia tak, že každá z nich dostane svoje číslo. Nikto teda nevie, koho snímku práve hodnotí. Až keď sa porotcovia zhodli, že vyhráva konkrétna fotografia, našli sme pod jej číslom meno – vtedy sme zistili, že patrí študentovi Danielovi Stehlíkovi. Tento ročník si porota veľmi pochvaľovala študentskú kategóriu, boli to kvalitné fotografie s kvalitným obsahom a porotcovia boli nadšení. Nezáleží teda na veku, ani na tom, či pôsobíte v médiu. Záleží na kvalite fotografie.
Súčasťou poroty mal byť Jurij Kozyrev, ktorý patrí medzi najlepších svetových fotografov. Napokon ho nahradil Azu Nwagbogu, riaditeľ Nadácie afrických výtvarníkov. Prečo?
Jurij Kozyrev je Rus, musel teda čakať na víza pre vstup na Slovensko. Žiaľ, až do našej poslednej porady víza nedostal. Požiadali sme preto o pomoc Kadira van Lohuizena, predsedu poroty, a on – znalý vo svete fotografov, nám poradil práve riaditeľa festivalu v nigérijskom Lagose Azua Nwagbogu. O päť dní neskôr sme zorganizovali jeho príchod a porotu sme mali kompletnú. Sme mu za všetko veľmi vďační, zoznámili sme sa s človekom, ktorý je pokorný a ktorý má výborné skúsenosti, pretože je kurátorom veľkých výstav. Bola to dobrá skúsenosť aj pre nás a potešilo nás, že Azu Nwagbogu hodnotil fotografie pozitívne a konštatoval, že sa na Slovensko rád vráti.
V porote bol aj Kadir van Lohuizen, ktorého fotografie sú vystavené na Vajanského nábreží v Bratislave. Čo môžu návštevníci na jeho výstave vidieť?
Kadir je fotograf, ktorý sa posledných desať až pätnásť rokov zaoberá životným prostredím a klimatickými zmenami. Svojim dielom chce pripomenúť, že je na každom z nás, ako sa bude k našej planéte správať. Výstavu Stúpanie morí: Kam pôjdeme? môžu návštevníci vidieť do 16. septembra na Vajanského nábreží. Uvidia tam napríklad fotografie z Bangladéša, kde klimatické zmeny pripravili ľudí o domovy a nezostáva im iné, než hľadať si nové miesta, kde budú žiť. Ale kam? Kam sa môže uchýliť 160 miliónov ľudí? Je to strašná predstava.
Výstava je prvý raz v meste, doslova na ulici. Je za tým koronakríza alebo ste chceli byť ľuďom viac na očiach?
Od začiatku roka spolupracujeme s architektom, ktorý nám navrhol konkrétnu možnosť, ako urobiť výstavu v exteriéri. Vedeli sme totiž, že ak výstavu otvoríme v galérii, tak galériu pre pandémiu čoskoro zatvoria. Všetka práca by vyšla navnivoč: inštalácia, investície do tlače, práca prekladateľov a vzápätí oznam, že sa galéria zatvára na neurčito. Takže ju vlastne nikto neuvidí. To zamrzí. Fotografie Kadira van Lohuizena si však môžu ľudia pozrieť pri prechádzke mestom. Človek sa môže na chvíľu zastaviť a zamyslieť sa, či aj on chce a ako môže tejto planéte pomôcť. Dostali sme od ľudí veľa pozitívnych ohlasov, čo zároveň napovedá, že návštevnosť takejto výstavy je vysoká. Ale opäť… bez príspevkov od už spomenutých partnerov by táto výstava nebola možná.
Nemalo by vám s takýmto podujatím skôr pomocť Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky? Svetoznámy fotograf, kultúrny projekt v hlavnom meste Slovenska určený masám…
Myslím si, že áno. Nerobíme to sami pre seba, nerobíme to ani pre fotografov. Usilujeme sa však dostať ich diela čo najbližšie k ľuďom a bez toho, aby ich videli, by predsa nemali žiadnu výpovednú hodnotu. A kto iný by to mal podporovať, ak nie Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky?
Uvažuje Slovak Press Photo nad ďalšiu spoluprácu s Kadirom van Lohuizenom?
Bratislavčanom chceme predstaviť ďalší projekt – Topenie ľadovcov, v ktorom je zapojený Kadir van Lohuizen aj Yuri Kozyrev. Chceme sa zamerať predovšetkým na vodu, pretože pribúda krajín, kde jej majú obrovský nedostatok. A nehovoríme len o Afrike, ale napríklad aj o juhu Talianska. Poznáte rozprávku Soľ nad zlato? Myslím si, že dnes už platí – Voda nad zlato.
Slávnostný galavečer je naplánovaný na 24. septembra, na ňom sa dozvieme mená víťazov všetkých kategórií tohto ročníka. Kde si budú môcť ľudia pozrieť víťazné fotografie?
Chcem len povedať, že sme sa z minulého roka poučili a tentokrát, ak by sa dovtedy u nás pandemická situácia zmenila a museli by sme miesto vyhlásenia zmeniť, máme pripravený plán A, B, ale aj C. Rozhodli sme sa, že víťazné fotografie si ľudia môžu pozrieť opäť vonku a to preto, aby bola výstava prístupná naozaj všetkým. Ocenené práce budú nainštalované podobne, ako je výstava Kadira van Lohuizena – vo verejnom priestore Vajanského nábrežia od 24. septembra do 31. októbra 2021. Chcela by som sa poďakovať generálnym partnerom, hlavným partnerom a rovnako aj mediálnym partnerom za podporu a za to, že sa tento ročník vôbec mohol uskutočniť.
Andrej Sárközi