Porota 2026

Tamás Révész sa narodil v Budapešti. Je maďarsko-americkým fotografom oceneným viacerými prestížnymi cenami – Pulitzer Memorial Prize, World Press Photo, Golden Camera, Béla Balázs Award, Alexander Rodchenko Award a ďalšími. Je autorom štrnástich fotografických publikácií, vrátane New York, Rome, Sicily, Budapest, Búcsú a cigányteleptől(Farewell to Gypsy Colonies). Jeho práce publikovali významné európske a americké magazíny. Ako umelec vystavoval po celom svete – v mestách ako New York, Budapest, Rome, Amsterdam, Tokyo, Copenhagen, La Paz či Berlin. Bol členom medzinárodnej poroty súťaže World Press Photo a je držiteľom grantu Howard Chapnick Grant udeľovaného nadáciou W. Eugene Smith Foundation. Kurátorsky pripravil množstvo výstav v Budapešti – napríklad výstavy Capa Brothers, Anthony Suau, Tomasz Gudzowaty, Peter Turnley či National Geographic. Viac než tri desaťročia organizoval výstavu World Press Photo v Budapešti. Vyučuje fotožurnalistiku na Budapest Metropolitan University.

Maciek Nabrdalik je fotograf, dokumentárny filmár a lektor spolupracujúci s VII Foundation.
Je držiteľom viacerých ocenení v poľských aj medzinárodných súťažiach fotožurnalistiky, vrátane World Press Photo, Pictures of the Year International, NPPA Best of Photojournalism a Grand Press Photo. Získal tiež ocenenie PAP Ryszard Kapuściński Award.
Je autorom troch fotografických kníh. Publikácia The Irreversible je venovaná väzňom nacistických koncentračných táborov. Homesick rozpráva príbehy ľudí, ktorých životy poznačila jadrová katastrofa v Černobyle. Kniha OUT je portrétom poľskej LGBTQ komunity.
Spolu s Piotrom Małeckim je spolurežisérom a spoluautorom kamery celovečerného dokumentárneho filmu Tickling The Devil, ktorý bude mať premiéru na Krakow Film Festival v roku 2026.
Dlhodobo spolupracuje s denníkom The New York Times. Je členom Press Club Poland a Asociácie poľských umeleckých fotografov. Fotožurnalistiku vyučuje na Filmovej škole v Lodži, na Collegium Civitas vo Varšave a v rámci medzinárodných workshopov VII Foundation. V rokoch 2016/2017 študoval na Harvardovej univerzite ako Nieman Fellow.

Ziyah Gafić (1980) sa narodil v Sarajeve a vyrastal počas obliehania mesta. Na krátky čas sa stal utečencom, no následne sa vrátil domov cez tunel pod sarajevským letiskom. Je riaditeľom The VII Foundation Sarajevo, oceňovaným fotožurnalistom, autorom, TED spíkrom a prispievateľom magazínu National Geographic.

Počas posledných dvadsiatich šiestich rokov intenzívne dokumentoval dianie na Blízkom východe, v Kaukaze, Afrike, na Balkáne, Arabskom polostrove a v Ázii, pričom sa dlhodobo zameriava na spoločnosti uväznené v neustálom násilí a na moslimské komunity po celom svete.
Za svoju tvorbu získal viaceré prestížne ocenenia vrátane World Press Photo, Visa pour l'image, Les Rencontres d'Arles, Prince Claus Fund, Hasselblad, National Geographic Society a Pulitzer Center on Crisis Reporting.
Jeho reportáže vyšli ako titulné príbehy v médiách ako The Telegraph Magazine, The New York Times, Newsweek, GEO, National Geographic, La Repubblica, Le Monde, Libération či El Mundo.

Jeho ikonický dlhodobý projekt Quest for Identity predstavuje precízny archív osobných predmetov nájdených v masových hroboch v Bosne a Hercegovine. Fotografie fungujú zároveň ako dôkaz, pamäť aj tichý akt navrátenia identity životom zničeným genocídou.

Je autorom viacerých kníh, medzi nimi Muslims of New York, Troubled Islam: Short Stories from Troubled Societies a Heartland. Zároveň editoval, spoluautorsky pripravil alebo produkoval publikácie pre Národné múzeum Bosny a Hercegoviny, vrátane Sarajevskej hagady, knihy Between Two Empires, rozsiahleho projektu vojnových fotografií Bosnia 1992–1995 a najnovšej monografie pre mesto Sarajevo.
Popri vlastnej tvorbe sa dlhodobo venuje aj vzdelávaniu novej generácie vizuálnych rozprávačov príbehov v rámci VII Foundation, kde pracuje na vzdelávacích platformách a regionálnych programoch sprístupňujúcich kvalitné vzdelanie vo vizuálnej žurnalistike.
V roku 2026 mu Francúzska republika udelila Rad umenia a literatúry (Ordre des Arts et des Lettres) za prínos v oblasti umenia a kultúry.

Magdalena Herrera - umelecká riaditeľka a fotoeditorka. Narodila sa v Havane v rodine umelcov, avšak už ako dieťa Kubu opustila a usadila sa v Paríži, kde študovala výtvarné umenie a dejiny umenia na Sorbonne. Neskôr začala svoju kariéru grafickej dizajnérky a umeleckej riaditeľky. Pracovala v oblasti kníh, tlače a časopisov, desať rokov pôsobila ako umelecká riaditeľka a vedúca fotografického oddelenia v National Geographic France a potom nastúpila do Geo France ako riaditeľka fotografie.

Paralelne so svojou novinárskou prácou vedie Magdalena Herrera workshopy a semináre po celom svete, ktoré organizuje World Press Photo Foundation, vrátane Joop Swart Masterclass a Fokal pod záštitou Sorosovej nadácie na Haiti. Vyučovala fotožurnalistiku na Ecole Supérieure de Sciences Po v Paríži.

Pravidelne je pozývaná ako členka poroty do medzinárodných fotografických súťaží a v roku 2018 predsedala súťaži World Press Photo.

Garantka projektu
Doc. Mgr. art. Jana Hojstričová, ArtD. je fotografka a pedagogička na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde vedie „Ateliér fotografia, realita, konštrukcia“. Vo svojej fotografickej tvorbe sa venuje témam postavenia ženy, súčasnej rodiny a spoločnosti a aktuálne aj problematike muzeálnej kultúry. Okrem voľnej fotografickej tvorby sa špecializuje aj na fotografovanie skla, keramiky a dizajnu. Venuje sa aj výskumu fotografie a fotografickým technológiám 19.storočia. V posledných rokoch spolupracuje so sklárskym výtvarníkom Palom Machom. Pripravila celú radu výstav pre domáce a zahraničné publikum. Žije a pracuje v Bratislave.

Tomáš Rafa (1979), filmár, vizuálny umelec a fotograf študoval na Akadémii umení v Banskej Bystrici a na Akadémii výtvarných umení vo Varšave. Od roku 2009 dokumentuje rastúci nacionalizmus a ultrapravicové skupiny v priestore Vyšehradskej štvorky. Tvorba Tomáša Rafu je známa nielen v regióne strednej a východnej Európy, ale aj napr. vo Švédsku a v USA. Na Slovensku získal v roku 2011 cenu Oskára Čepana, odvtedy má za sebou rad sólových a skupinových výstav v mnohých krajinách. V roku 2017 prezentoval svoju tvorbu v prestížnom Múzeu moderného umenia (MoMA PS1) v New Yorku. Vo svojich dielach sa zameriava na najaktuálnejšie dianie a venuje sa sociálnym a politickým otázkam, jeho tvorba súvisí s príklonom súčasného umenia k etickým problémom.

Tomáš Stanek je slovenský kameraman, pedagóg a dlhoročný člen Asociácie slovenských kameramanov. Vo svojej tvorbe sa zameriava predovšetkým na dokumentárny film, hranú tvorbu, reklamy a hudobné videoklipy. Jeho práca bola ocenená na viacerých prestížnych filmových festivaloch doma i v zahraničí. Za kameru stál pri oceňovaných snímkach ako Deti (réžia Jaro Vojtek), za ktorú získal cenu Tiantan Award za najlepší kameramanský výkon na Medzinárodnom filmovom festivale v Pekingu (2015), či Stratená dovolenka (réžia Lucie Králová), ktorá bola vyhlásená za najlepší dokument na MFF Karlove Vary a v Banja Luke (2007). Je tiež laureátom ceny KAMERA 2013 Asociácie slovenských kameramanov za videoklip World Citizen (réžia Branislav Vincze) a držiteľom ceny Zlaté vajce z festivalu Kustendorf za film Výstava. Od roku 2017 pôsobí ako pedagóg na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde vedie študentov Ateliéru kameramanskej tvorby. Študoval na tej istej škole, kde v roku 2002 získal titul Mgr. art a v roku 2018 ukončil doktorandské štúdium s titulom ArtD.

Monika Bryk -audiovizuálna umelkyňa, fotožurnalistka a kameramanka. Pôsobí tiež ako vysokoškolská pedagogička na Akadémii výtvarných umení vo Varšave. Vo svojich umeleckých aj dokumentárnych projektoch skúma dynamiku spoločenských a politických zmien, najmä v strednej a východnej Európe (Poľsko, Maďarsko, Slovensko, Moldavsko - Podnestersko, Gruzínsko a Nemecko). Jej dokumentárna tvorba je prezentovaná v poľských a medzinárodných médiách. Od roku 2019 je pravidelnou prispievateľkou Krytyky Politycznej, poprednej progresívnej mediálnej platformy v Poľsku. Zúčastnila sa Canon Student Development Program 2019 na festivale Visa pour l'Image vo francúzskom Perpignane. Jej krátky film WE ARE PEOPLE bol premietaný na festivale Post P_rn Arts Fest (Varšava, 2024) a neskôr bol ocenený v súťaži Slovak Press Photo 2024.