Jozef Jakubčo – víťaz 8.ročníka súťaže SLOVAK PRESS PHOTO a držiteľ ceny Grand Prix 2019. Fotograf denníka Sme, ktorý sa pravidelne umiestňuje medzi finalistami Slovak Press Photo a Czech Press Photo, si medzinárodnú porotu získal sériou fotografií Noc s prezidentkou.
Začínali ste ako fotoreportér v týždenníku Žurnál. V jednom z vašich rozhovor som sa dočítala, že fotenie bolo najprv vaším koníčkom. Začínali ste s písaním. Venujete sa novinárskej fotografii, tak ma zaujíma – cítite sa viac ako novinár alebo fotograf?
Fotografia je pre mňa akási podmnožina novinárčiny, čiže som novinár a fotograf. Ale áno, stále je pre mňa dôležitejšie, to čo chcem ľuďom „povedať“ ako to, že im to hovorím obrazom.
Zohralo vaše štúdium masmediálnej komunikácie nejakú úlohu s prácou, ktorú dnes robíte?
Vo všeobecnosti asi nie, ale keby sme to mali rozdeliť na drobné, škola mi pomohla zadefinovať niektoré názory, ktoré som v praxi ešte vyladil. Škola otvára myseľ, prináša priateľstvá a kontakty. Učíme sa až po škole. Aspoň pri novinárčine to je podľa mňa takto.
Istý čas ste pracovali v tlačovej agentúre SITA. Ako sa líši práca v agentúre od práce v denníku SME, pre ktorý fotografujete už od roku 2015?
V podstate veľký rozdiel tam nevidím. Jedine to, že pri práci v denníku pracujete v tíme s redaktorom a užší je aj profil vašich tém. V agentúre fotíte všetko. Od sadenia tulipánov až po olympijské hry.
Nafotili ste protesty Za slušné Slovensko, Olympijské hry v Soči, utečeneckú krízu na maďarskej hranici, boj s covidom, rozhádanú koalíciu, tornádo v Čechách,.. Ide o široký spektrum tém. Ktorá bola pre vás najťažšia a naopak? Ktorá vám bola najbližšia?
Toto je zaujímavé pretože najťažšia a zároveň najbližšia mi bola „utečenecká kríza“. Uvedomoval som si, že je dôležité tam byť a ukazovať ľudom čo sa deje, na druhej strane to však pre mňa boli obrazy, ktoré som nevedel úplne ľahko spracovať.
Aké špeciálne prípravy si vyžadovali jednotlivé témy?
Toto sa asi nedá zovšeobecniť, pretože inak sa pripravujete na fotenie biatlonu v mrazivom Rusku a inak na fotenie na covidovom oddelení. Dôležité je myslieť na bezpečnosť, na fungujúcu techniku, ale tiež by ste mali poznať prostredie kam idete fotiť, a možno najdôležitejšie je vedieť prečo idete tému fotiť. Aké sú dôvody (okrem tých, že vás tam niekto poslal).
V čom sú pre vás dôležité súťaže Press Photo? Vaše fotografie sa niekoľkokrát dostali medzi tie najlepšie. Mňa zaujíma, ktorá vaša fotka alebo séria fotografia pre vás má najväčšiu hodnotu najviac?
Význam novinárskych súťaží vidím hlavne v tom, že predlžujú fotografiám život.
Ocenenie Grand Prix SLOVAK PRESS PHOTO vám priniesla séria fotografií z volebnej noci, kedy sa Zuzana Čaputová stala prezidentkou. Na čo ste sa sústredili?
Vedel som, že Zuzana Čaputová mala počas sčítavania náskok pred svojím súperom a preto som sa sústredil na ten moment, kedy začalo byť jasné, že bude novou prezidentkou. Snažil som sa byť blízko pri nej, aby tá emócia bola čitateľná.
Ako by ste charakterizovali svoju tvorbu? Čo podľa vás robí spravodajského fotografa úspešným?
Vlastne ja neviem. Ale možno to, ak sú jeho fotografie pravdivé, majú nejakú emóciu a oslovia dostatok ľudí.
Čo postproces? Ako spracovávate fotografie?
Ja nie som veľmi postprocesový fotograf. V podstate nerobím viac ako by sa dalo urobiť v tmavej komore. Možno malý orez, kontrast.
Hýbete sa v médiách už dlhé roky. Čo sa počas nich zmenilo? Je zložité byť fotoreportérom u nás na Slovensku?
Zmenilo sa toho veľa. V dobrom aj v zlom. Do médií prišlo veľa šikovných ľudí, a niektorí z nich ešte stále veria akýmsi ideálom, že je dôležité ľudom ukazovať a hovoriť pravdu. Zlé je však to, že publikum už nechce počuť pravdu, ale iba názor s ktorým chcú súhlasiť. A či je zložité byť na Slovensku fotoreportérom? No ak to beriete ako akési poslanie, a dokáže vám niekto pomáhať s platením účtov, tak ani nie.